Domov » Príklady dobrej praxe

Príklady dobrej praxe

Dobrá prax je pre nás všetkých inšpiráciou

V rámci národného projektu Kvalita sociálnych služieb sme vytvorili priestor pre zdieľanie príkladov dobrej praxe z oblasti poskytovania sociálnych služieb. Podeľte sa aj Vy o úspech a dobrý nápad s ostatnými a zašlite nám príklad dobrej praxe na e-mailovú adresu npkss@ia.gov.sk. Vopred ďakujeme za Vaše príspevky.

Zabezpečenie informovanosti klientov využívajúcich pobytové sociálne služby o aktuálnej situácii vzhľadom na ochorenie Covid-19

Jedná sa o častý a bežný jav, že klienti využívajúci pobytové sociálne služby nie sú dostatočne informovaní o aktuálnej situácií či už v krajine, v samotnom zariadení sociálnych služieb alebo nemajú dostatočný prístup k informáciám o svojom zdravotnom stave, svojich právach alebo možnostiach. Momentálne sa budeme zaoberať informovanosťou ohľadom situácie v krajine v spojitosti s ochorením Covid-19. Fakt, že prijímatelia sociálnych služieb nie sú dostatočne informovaní, môže plynúť aj z nezáujmu samotného prijímateľa sociálnej služby o dané informácie, kedy je potrebné v situáciách bežného života tento nezáujem rešpektovať a nevnucovať klientovi to, o čo nemá záujem. V rámci mimoriadnej situácie v krajine v súvislosti s COVID-19, je potrebné zabezpečiť dostupnosť informácií a všetkých svojich klientov informovať zrozumiteľnou formou o aktuálnom stave. Považuje sa za prospešné, pokiaľ si môže klient v pokoji a nerušene pozrieť televíziu, kde o aktuálnej situácii informujú, vypočuť rádio alebo využiť internet ako zdroj informácií. Taktiež je príkladom dobrej praxe umiestňovanie informačných plagátov zaoberajúcich sa problematikou Covid-19 na viditeľných miestach, ako sú napr. vstup do budovy, spoločenské miestnosti, vstup do jedálne. Tieto informačné plagáty by mali byť pre klientov zrozumiteľné, stručné, často pomáha aj ilustrované vyobrazenie napr. umývania alebo dezinfekcie rúk, zakrývania úst pri kýchaní, nosenie rúška. Za veľmi prínosné sa považuje aj dôsledná informovanosť personálu, kedy vybraní zamestnanci sú poverení ďalším informovaním klientov. Vhodné je viesť s klientmi neformálne rozhovory ohľadom Covid-19 a klásť dôraz na preventívne opatrenia, poukazovať nato, prečo je dôležité ich dodržiavať a taktiež diskutovať aj o pozitívnych informáciách ohľadom tohto ochorenia, napr. počet vyliečených pacientov.

Zamedzenie styku klientov s rodinnými príslušníkmi resp. akýmikoľvek návštevami

S nariadením ohľadom zákazu návštev a obmedzením pohybu v zariadeniach sociálnych služieb sa stretávame pomerne často, najmä v každoročne sa opakujúcom chrípkovom období. Je však veľmi potrebná informovanosť klientov a personálu, prečo sú návštevy v zariadení zakázané. Mnohí poskytovatelia sociálnych služieb sa už stretli s prístupom, kedy personálu „vyhovuje“ zákaz návštev, keďže si myslia, že budú mať o to menej práce. Toto je však veľmi prvoplánové, pretože v takomto období sa kladie omnoho väčší dôraz na dodržiavanie prísnych a zvýšených hygienických štandardov, čo v konečnom dôsledku prináša personálu viac práce. Čo sa týka klientov samotných, vždy ich takýto zákaz návštev veľmi zasiahne a má na nich negatívny dopad. Často ani nevedia, prečo ich neprídu príbuzní navštíviť, preto je vhodné pravidelne a opakovane o takomto stave informovať, viď príklad dobrej praxe Zabezpečenie informovanosti klientov využívajúcich pobytové sociálne služby o aktuálnej situácii vzhľadom na ochorenie Covid-19. V takejto situácii by mali mať klienti omnoho väčšie možnosti ako môžu udržiavať kontakt s osobami, ktoré sú pre nich dôležité. Osvedčil sa najmä telefonický kontakt klientov so svojimi rodinnými príslušníkmi, priateľmi, atď. Veľa klientov vlastní mobilné telefóny. Sú však klienti, ktorí mobilné telefóny nemajú. Tu sa veľmi osvedčila možnosť používania mobilných telefónov zamestnancov, ktoré slúžia aj na tento účel. Na internetových stránkach zariadenia by mal byť uvedený minimálne jeden telefonický kontakt, na ktorý je možné sa dovolať 24 hodín denne, zamestnanec odovzdá klienta k telefónu a týmto je umožnené udržiavať veľmi potrebný kontakt so svojím blízkym umiestneným v zariadení sociálnych služieb. Klienti, ktorí využívajú internet majú možnosť udržiavať kontakt so svojimi blízkymi aj touto formou. V neposlednom rade je možnosť udržiavania kontaktu poštou, teda listami alebo pohľadnicami. Čo sa týka seniorov, je táto forma udržiavania kontaktu veľmi prospešná a vítaná, do určitej miery slúži aj ako reminiscenčná terapia, keďže práve táto forma kontaktovania sa, je pre nich prirodzená a využívajú ju naozaj veľmi dlho.

Návštevná bunka ako náplasť na odlúčenie

Zariadenie sociálnych služieb Hronov je „nováčikom“, nakoľko vzniklo a otvorilo svoje brány pre 40 seniorov len v roku 2019. Zo všetkých síl sa snažíme o poskytovanie kvalitných sociálnych služieb.

V súvislosti s pandémiou Covid-19, kedy sme museli uzatvoriť naše ZSS pre návštevy, ubiehajúce dni ukázali, ako negatívne vplýva na prijímateľov sociálnych služieb odlúčenie od svojich blízkych. Preto sme rozmýšľali ako umožniť našim prijímateľom aj napriek vzniknutej situácii stretávanie a kontakt s blízkymi. Rozhodli sme sa zriadiť návštevnú bunku a ponúknuť online návštevy v ZSS Hronov.
V prípade, že nemôžu prísť na návštevu osobne alebo zdravotný stav navštívenej osoby jej neumožňuje prísť do návštevnej bunky, zriadili sme možnosť online návštevy prostredníctvom aplikácie WhatsApp a Messenger.

Výrazne sa zlepšila nálada a pozitívne to vplýva aj na zdravotný stav prijímateľov sociálnych služieb, takisto sme dostali spätnú väzbu od rodín, ktoré nielen slovne, ale aj písomne ocenili návštevnú bunku:

„Dobrý deň pani riaditeľka,
boli sme s manželkou za maminou v sobotu. Vymysleli ste to super pre rodiny aj klientov. Veľmi sa nám pozdával aj jej zdravotný stav, bolo to omnoho lepšie ako pred coronou. Ďakujeme veľmi pekne!
La..“

„napad s bezkontaktnymi navstevami je velmi dobry. Moji rodicia trochu pookriali, ako som ich navstivila. Odovzdajte prosim pozdrav a podakovanie za starostlivost a trpezlivost vsetkym. a samozrejme vdaka aj Vam za dobre vedenie 🙂
pekny den
Eva“

Mgr. Martina Krupová
Hronov, n.o.
Hronov, tvoj nový domov v BRUSNE.

Raňajky podľa SVOJHO výberu

Hovorí sa, že raňajky sú najdôležitejšie jedlo dňa. Bežná prax v zariadení sociálnych služieb je taká, že klienti majú na každý deň zhotovený jedálny lístok a stravu vopred pripravenú v kuchyni. Na raňajky teda klient dostane to, čo je v daný deň predpísané. Pokiaľ klient prichystané jedlo nemá rád, je dobrou praxou mu jedlo vymeniť za iné, ktoré mu chutí.

V našom špecializovanom zariadení má väčšina klientov diagnostikovanú Alzheimerovu demenciu. Rozhodli sme sa klientov potešiť, prekvapiť a spraviť pre nich niečo iné a nové, niečo špeciálne, čo nemajú možnosť zažiť každý deň. Mnohí z nich to možno nezažili nikdy. V jedno ráno sme my, zamestnanci špecializovaného zariadenia v spolupráci s našimi ochotnými kuchárkami pripravili raňajky pre klientov formou švédskych stolov. Každý klient, ktorý prišiel na raňajky zostal príjemne prekvapený a potešený. Niektorých toto gesto dokonca dojalo k slzám. Klienti si veľmi vážili to, že toľko práce a úsilia sme vynaložili kvôli nim a kvôli tomu, aby sme ich potešili. V jedálni sme prichystali zopár stolov, na ktorých boli poukladané rôzne druhy pečiva, nátierok, salám, šuniek, syrov, sladkých raňajkových pochutín, jogurtov a iných lákavých jedál. Nechýbalo samozrejme ovocie a zelenina. Mnohí klienti mali zrazu problém si vybrať, na čo majú chuť, keďže sa ocitli v situácii, na ktorú nie sú zvyknutí.

Asi sa pýtate: „Prečo to robíte?“

Keďže pracujeme s ľuďmi s Alzheimerovou chorobou, môžeme povedať, že raňajky sme poňali aj ako reminiscenčnú terapiu, keďže na výber boli aj mnohé jedlá, ktoré teraz zvyčajne nejedávajú, ale boli zvyknutí ich vo svojom živote jesť, alebo pripravovať svojim deťom. Pri tejto jednoduchej remeniscencii sme sa stretli s veľmi pozitívnym ohlasom od klientov.

Moja druhá odpoveď má hlbší, navonok skrytý význam. Nechajme aj  klienta s Alzheimerovou chorobou rozhodnúť sa, ukážme mu, že si ho ako človeka vážime a neodopierajme mu možnosť voľby. Prijímatelia sociálnych služieb majú tak málo možností, kedy sa môžu sami rozhodnúť. Neodopierajme im to, čo my sami nechceme, aby nám bolo vzaté. Keď môžem aspoň do určitej miery rozhodovať aspoň o maličkostiach vo svojom živote, vtedy vnímam jedinečnosť a výnimočnosť svojej osoby a cítim, že „žijem život, ktorý žiť chcem, nie život, ktorý chcú iní, aby som žil“.

 

Anonym

Dobrovoľníctvo

Dobrovoľníctvo má na Slovensku dlhodobú tradíciu, spoločensky je veľmi vysoko hodnotené a aj dnes napriek tomu, že sa každý niekam ponáhľa, sa nájdu ľudia, ktorí dokážu odomknúť svoju myseľ a byť tu pre druhých, urobiť niečo bez nároku na finančnú odmenu. Je to určitá sila, ktorá pohne človeka smerom k človeku. Na Slovensku funguje niekoľko organizácií, ktoré zastrešujú dobrovoľníkov a viacero inštitúcií, ktoré s nimi intenzívne spolupracujú na základe rôznych projektov, v ktorých sú dobrovoľníci a ich činnosť nenahraditeľní. Jednou z oblastí, kde je dobrovoľnícka činnosť veľkým prínosom, je aj práca so seniormi. V tomto smere je to vhodný nástroj na spájanie a budovanie mostov medzi staršou a mladšou generáciou.

Upevňovanie medzigeneračných väzieb je veľmi dôležité a to najmä pre osoby vo vyššom veku, ktoré sú inštitucionalizované, prípadne im zdravotný stav nedovoľuje opustiť bydlisko. Na základe toho sa im dostáva málo príležitostí opäť „mať kontakt so životom“ a práve dobrovoľník je tou osobou, ktorá „prítomný vonkajší svet“ do inštitúcie či bytu prináša a to akoukoľvek, prístupnou formou.

Prostredníctvom rôznych organizácií sú podporované viaceré projekty, v ktorých dobrovoľníci v rámci dohody navštevujú, sprevádzajú a telefonicky kontaktujú seniorov v zariadeniach sociálnych služieb.  Projekty určené pre dobrovoľnícku činnosť sú nastavené rôzne, každý je špecifický avšak všetky projekty majú aspoň jeden spoločný cieľ a to naplniť potreby najmä ohrozených skupín obyvateľstva, čo možno považovať za východiskový bod práce s ľuďmi.

Dobrovoľníctvo v rámci seniorskej populácie je prínosom nielen pre seniora, ale aj pre samotného dobrovoľníka. Vnímavá osoba – dobrovoľník, vyzbrojený empatiou, vysokým sociálnym cítením, altruizmom a najmä ochotou pomôcť, takmer okamžite pochopí, že pri kontakte so seniorom sa nie je kam ponáhľať. Prirodzene spomalí svoje pohyby, gestikuláciu a reč a pocíti, že čas zrazu plynie úplne inak. Na druhej strane, senior vníma jeho záujem, ochotu a cíti životný optimizmus a prílev pozitívnych myšlienok. Toto všetko sú „náboje“ pre seniora.

 

”Dobrovoľníci sú odvážni ľudia, ktorí sú ochotní sa za niečo postaviť. Sú ochotní zasvätiť svoje ruky, svoju myseľ a predovšetkým svoje srdcia službe ostatným. Tým prinášajú ľuďom nádej a dodávajú im silu k prekonávaniu slabostí. Odmenou za to im je vedomie, že táto činnosť má skutočný význam. Ich odvaha a odhodlanie by mali byť pre nás všetkých inšpiráciou k činom.” (Kofi Annan, 2001)

Čarovná záhrada

Rastliny – naši verní spoločníci a pomocníci na ceste životom.Tie úžasné živé organizmy, ktoré tak obohacujú náš vonkajší ako aj vnútorný svet, a bez ktorých si toto univerzum ani nedokážeme predstaviť. Ich liečivé schopnosti poznali a využívali ľudia od nepamäti. Tak vznikla aj tzv. fytoterapia – liečba pomocou využitia rastlín.

Rastlinami sa od pradávna liečili tie najrôznejšie choroby či úrazy. Ich nenahraditeľný terapeutický vplyv (o.i. stimulácia zraku, čuchu, hmatu aj chuti) sa preto rozhodli využiť aj v zariadení sociálnych služieb pre ľudí so zdravotným postihnutím.

Súčasťou areálu domova sociálnych služieb (DSS) je aj veľká záhrada, ktorá predtým slúžila výhradne ako relaxačno–oddychový priestor pre klientov. Toto miesto však ponúkalo viacero možností a bola škoda ich nevyužiť. Jednou z nich bolo vytvorenie takého priestoru, v ktorom by mohli prijímatelia sociálnej služby rozvíjať nielen svoje pracovné zručnosti, ale zároveň aj terapeuticko–estetické zážitky. Okrem toho, samotní klienti prejavovali neutíchajúci záujem práve o starostlivosť a pestovanie rastlín.

Na základe týchto podnetov rozhodlo vedenie DSS v úzkej spolupráci s interdisciplinárnym tímom o vybudovaní bylinkovej záhrady v areáli zariadenia a vytvoriť tak pre klientov kvalitné podmienky na rozvoj ich pracovných zručností a vykonávanie fytoterapie.

Bolo cítiť ochotu a obrovské zanietenie všetkých participujúcich zamestnancov pre túto ušľachtilú záležitosť. Vďaka zapojeniu dobrovoľníkov z radov profesionálnych záhradkárov sa podarilo najskôr vytvoriť záhradný plán a vďaka financiám získaných z grantového projektu a sponzorským darom od príbuzných klientov, sa podarilo vyzbierať dostatok finančných prostriedkov na zakúpenie zeminy a množstva vhodných rastlín. Následnú výsadbu jednotlivých bylín už zabezpečovali zamestnanci spolu s klientmi v rámci sociálnej rehabilitácie. Podarilo sa tak vytvoriť doslova „čarovnú záhradu“, ako tento priestor dodnes častujú klienti. Tí tak dostali možnosť podieľať sa na novej aktivite, ktorá obohacuje už existujúce činnosti v rámci rozvoja pracovných zručností a záujmových aktivít v DSS. Okrem toho táto činnosť výrazne prispieva k zvyšovaniu kvality poskytovanej sociálnej služby.

Je obdivuhodné, že sa aj prostredníctvom rastlín darí naďalej šíriť myšlienku integrácie ľudí so zdravotným postihnutím.

Používanie posunkovej reči ako súčasť každodenného života autistov

Počas môjho pôsobenia v špeciálnej rezidenčnej škole, The Loddon School vo Veľkej Británii, určenej pre deti s autizmom spojeným s agresívnym správaním, sme počas každodennej komunikácie používali okrem verbálnej a obrázkovej, zároveň aj posunkovú reč.

Obrázková komunikácia pozostávala z diára, ktorý mali študenti stále pri sebe. Na ňom mali suchým zipsom popripínané obrázky s aktivitami, ktoré mali v ten deň vykonať. Išlo o samoobslužné činorodosti v rámci rezidenčnej časti dňa, ako aj o úkony v rámci školy. Diár a zásobník obrázkov a fotografií používali nielen na plánované aktivity, ale aj na vyjadrenie svojich potrieb, pocitov a želaní. Po absolvovaní každej aktivity obrázky z diára zobrali a odložili. Komunikačné obrázky boli  vystavené a dostupné v rámci celej školy: triedy, jedáleň, autobus, chodby, sociálne zariadenia, bazén, stajne. Tie najdôležitejšie mali kontaktní zamestnanci stále pri sebe: pripnuté na kľúčenkách, spolu s potrebnou píšťalkou na privolanie pomoci pre prípad núdze, a univerzálnym kľúčom.

Posunková reč sa používala plošne pre všetkých, a  to bez ohľadu na to, či ju daný študent potreboval alebo nie. Personál celej školy (áno, aj upratovačky, kuchár, ekonómka) ovládal základné posunkové znaky: „Ahoj“, „Dobré ráno“, „Ako sa máš?“, „Prosím“, „Ďakujem“, a vedenie školy trvalo na tom, aby ich všetci zamestnanci používali a študentom sa pri náhodných stretnutiach prihovárali. Bola to zároveň príprava na to, keď študenti opustia brány školy, aby boli schopní komunikovať aj s inými ľuďmi, nielen so svojimi učiteľmi a opatrovateľmi. Rodičia mali možnosť sa zúčastniť týchto kurzov bezplatne spolu s personálom.

Za najdôležitejšie boli považované znaky posunkovej reči, ktoré bolo potrebné použiť v prípade krízovej intervencie: „Sadni si“, „Upokoj sa“, „Nasleduj ma“. Tieto znaky sme s deťmi trénovali dennodenne, aby ich mali zautomatizované a boli schopné ich v prípade potreby použiť.

Jedným z dôvodov bol fakt, že niektorí študenti občas stratili kontrolu nad vnímaním verbálnej komunikácie: z rôznych dôvodov neboli schopní spracovať a nasledovať slovné usmernenie. Toto sa najčastejšie stávalo keď boli v napätí, v strese, na novom mieste, s neznámym človekom, mimo svojej komfortnej zóny. Všetko, čo sa vymykalo zabehnutej rutine ich vyviedlo z miery a používanie posunkovej reči bolo veľmi dobré podporné riešenie, ktorému rozumeli a vedeli ho prijať.

Výuka posunkovej reči bola súčasťou nástupného štvordňového tréningu všetkých nových zamestnancov a priebežne poskytovaná ako doplnková možnosť ďalšieho vzdelávania v rámci profesijného vzdelávania.  Forma tejto komunikácie vyhovovala nielen našim študentom. Podvedome sme ju používali aj my zamestnanci nielen v práci, ale aj mimo nej a učili ju svojich rodinných príslušníkov a priateľov .

Monika McDonnell