Domov » Príklady dobrej praxe » Raňajky podľa SVOJHO výberu

Raňajky podľa SVOJHO výberu

Publikované streda, 19 augusta 2020

Hovorí sa, že raňajky sú najdôležitejšie jedlo dňa. Bežná prax v zariadení sociálnych služieb je taká, že klienti majú na každý deň zhotovený jedálny lístok a stravu vopred pripravenú v kuchyni. Na raňajky teda klient dostane to, čo je v daný deň predpísané. Pokiaľ klient prichystané jedlo nemá rád, je dobrou praxou mu jedlo vymeniť za iné, ktoré mu chutí.

V našom špecializovanom zariadení má väčšina klientov diagnostikovanú Alzheimerovu demenciu. Rozhodli sme sa klientov potešiť, prekvapiť a spraviť pre nich niečo iné a nové, niečo špeciálne, čo nemajú možnosť zažiť každý deň. Mnohí z nich to možno nezažili nikdy. V jedno ráno sme my, zamestnanci špecializovaného zariadenia v spolupráci s našimi ochotnými kuchárkami pripravili raňajky pre klientov formou švédskych stolov. Každý klient, ktorý prišiel na raňajky zostal príjemne prekvapený a potešený. Niektorých toto gesto dokonca dojalo k slzám. Klienti si veľmi vážili to, že toľko práce a úsilia sme vynaložili kvôli nim a kvôli tomu, aby sme ich potešili. V jedálni sme prichystali zopár stolov, na ktorých boli poukladané rôzne druhy pečiva, nátierok, salám, šuniek, syrov, sladkých raňajkových pochutín, jogurtov a iných lákavých jedál. Nechýbalo samozrejme ovocie a zelenina. Mnohí klienti mali zrazu problém si vybrať, na čo majú chuť, keďže sa ocitli v situácii, na ktorú nie sú zvyknutí.

Asi sa pýtate: „Prečo to robíte?“

Keďže pracujeme s ľuďmi s Alzheimerovou chorobou, môžeme povedať, že raňajky sme poňali aj ako reminiscenčnú terapiu, keďže na výber boli aj mnohé jedlá, ktoré teraz zvyčajne nejedávajú, ale boli zvyknutí ich vo svojom živote jesť, alebo pripravovať svojim deťom. Pri tejto jednoduchej remeniscencii sme sa stretli s veľmi pozitívnym ohlasom od klientov.

Moja druhá odpoveď má hlbší, navonok skrytý význam. Nechajme aj  klienta s Alzheimerovou chorobou rozhodnúť sa, ukážme mu, že si ho ako človeka vážime a neodopierajme mu možnosť voľby. Prijímatelia sociálnych služieb majú tak málo možností, kedy sa môžu sami rozhodnúť. Neodopierajme im to, čo my sami nechceme, aby nám bolo vzaté. Keď môžem aspoň do určitej miery rozhodovať aspoň o maličkostiach vo svojom živote, vtedy vnímam jedinečnosť a výnimočnosť svojej osoby a cítim, že „žijem život, ktorý žiť chcem, nie život, ktorý chcú iní, aby som žil“.

 

Anonym