Domov » Nezaradené » Andrej Mátel – rozhovor

Andrej Mátel – rozhovor

Publikované pondelok, 6 apríla 2020

Andrej Mátel je vysokoškolským pedagógom, profesorom v odbore sociálna práca. Špecializuje sa na profesijnú etiku, sociálnu patológiu, teóriu a metódy sociálnej práce a sociálne služby. Je absolventom výcvikov v supervízii, mediácii a socioterapii. V praxi sociálnej práce sa venoval komplexnej pomoci obetiam domáceho násilia, ľuďom bez domova, sociálnemu poradenstvu. V súčasnosti sa venuje najmä supervízii a ďalšiemu vzdelávaniu v oblasti sociálnych služieb a sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.  Je členom akreditačnej komisie MPSVaR SR, odborným hodnotiteľom Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo a členom Profesijnej rady Slovenskej komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce. Medzi jeho posledné monografie patria Teorie sociální práce (2019), Supervize (nejen) v sociální práci a sociálních službách (2019), Profesijné hodnoty sociálnej práce v SR (2017) a Etické kódexy sociálnej práce (2016).

Aké povolanie sa Vám páčilo v detskom veku?

Detský vek, to sú pre mňa príjemné spomienky na čas trávený so starými rodičmi na dedine na Záhorí. Každý víkend sme s rodičmi cestovali autobusom, neskôr autom, 15 km dlhú cestu, na konci ktorej boli stretnutia so starými rodičmi, výborné koláče, práca na záhrade, večerné hranie kariet, z času na čas „zabíjačka“ doma chovaných prasiat, kedy sa stretávala celá rodina. Teraz si stále intenzívnejšie uvedomujem, akí sú dôležití starí rodičia pre vnúčatá a prínosom aj pre rodičov. A odpoveď na otázku? No predsa záhradníkom, neskôr biológom (čo nakoniec bol aj prvý odbor, ktorý som na vysokej škole začal študovať).

Čo považujete za najmenej prebádané v oblasti poskytovania sociálnych služieb?

A je u nás už niečo dostatočne prebádané (smiech)? Podľa mňa chýbajú najmä nezávislé výskumy, ktoré finančne, inštitucionálne a personálne nie sú závislé od štátu a zákazok rezortných inštitúcií. Sociálne služby, obdobne ako zdravotníctvo, patria aj do oblasti politiky. Nemálo rozhodnutí sa robí najprv politicky, na základe rozhodnutia ľudí s mocou, a potom sa hľadá vedecké podloženie, že to, čo sme urobili, bolo správne. V tomto zmysle platí aj o štatistike, že je „presným výpočtom nepresných čísel“. Výskum by mal byť čo najviac nezávislý od politiky a mal by vytvárať podklady pre rozhodnutia „založené na dôkazoch.“

Čo pre Vás znamená pojem kvalita sociálnych služieb?

Pre mňa (smiech)? Teraz som v dileme, či mám odpovedať ako garant zapojený do národného projektu Kvalita sociálnych služieb alebo ako človek a trocha aj odborník. A k tomu ešte stručne, pretože odpoveď je vhodná na monografiu. Pomôžem si slovami jednej účastníčky odborného seminára: „Spokojnosť klienta, následne spokojnosť rodinných príslušníkov a samozrejme spokojnosť personálu.“ Kvalita života je veľmi subjektívny pojem, ak vytvoríte na vlas rovnaké podmienky dvom osobám v zariadení sociálnych služieb. Jeden z nich môže byť veľmi spokojný, druhý veľmi nespokojný. Ktorý z nich má objektívnu pravdu? S ktorým z nich sa bude rozprávať osoba, ktorá bude hodnotiť zákonom stanovené podmienky kvality v danom zariadení? Ak s tým nespokojným, zistí hodnotiteľ, že za nespokojnosťou tohto človeka sú problémy s bolesťou, odlúčením od vlastných detí, domu, záhrady, ktoré miloval…? Nechcem spochybňovať možnosť objektívneho hodnotenia podmienok kvality, avšak zasahuje do neho nesmierne množstvo subjektívnych faktorov. Bude neľahkou úlohou urobiť skutočne objektívne hodnotenie sociálnej služby. Výbornou správou je, že systémový tlak na zlepšovanie kvality sociálnych služieb, môže napomôcť k reflexii dlhoročnej práce u mnohých poskytovateľov sociálnej služby a dochádza k intenzívnejšiemu dialógu manažmentu s pracovníkmi, prijímateľmi sociálnej služby a ich rodinnými príbuznými. Kvalita nie je o niečom, ale o NIEKOM. Lebo kvalita sa tvorí v dialógu, v medziľudskom hľadaní toho, „čo môžeme spoločne zlepšiť.“

Čo je podľa Vášho názoru v národnom projekte Kvalita sociálnych služieb najpodstatnejšie?

Ako garant aktivít smerujúcich k podpore poskytovateľov sociálnych služieb poviem, že podpora. Ako človek, ktorý je s nimi v úzkom kontakte, by som chcel zdôrazniť potrebu aktívneho počúvania poskytovateľov a brať vážne všetky ich spätné väzby, od ich vlastnej sebareflexie až po pripomienky systémového charakteru. A samozrejme úzka spolupráca medzi časťou projektu venujúcou sa príprave externých hodnotiteľov s „tou našou“.

Čo je podľa Vás nevyhnutný predpoklad pre zavádzanie podmienok kvality poskytovanej sociálnej služby do praxe?

Zhrnul by som to do „desatora“, pričom nebudem uvádzať poradie, aby nenastalo zdanie, že niektoré predpoklady sú dôležitejšie ako iné:

  • Skutočne chcieť zlepšovať kvalitu sociálnych služieb a zavádzať podmienky kvality do praxe.
  • Kvalitný a stabilizovaný personál – adekvátne ocenený a podporovaný.
  • Tímová spolupráca – optimálne implementačný tím zodpovedný za riadenie zavádzania podmienok kvality, ktorého členovia spolupracujú s ostatnými pracovníkmi.
  • Aktívne počúvanie a komunikácia manažmentu so zamestnancami (pravidelné porady).
  • Sústavné vzdelávanie pracovníkov, vrátane špecifického dôrazu na implementáciu podmienky kvality.
  • Zmocňovanie klientov k tomu, aby oni boli aktívni participanti na zvyšovaní kvality sociálnych služieb.
  • Aktívna práca s rodinou a príbuznými  klienta.
  • Systém riadenej dokumentácie.
  • Stabilné systémové podmienky pre všetkých poskytovateľov (stabilné adekvátne financovanie, metodická podpora zo strany štátu, zrozumiteľná a jednotná legislatíva a pod.).
  • Vedomie, že budovanie kvality je dlhodobý proces a akokoľvek by sa pracovníci snažili, vždy bude v sociálnych službách isté množstvo nespokojných klientov.

Súhlasíte s názorom, že systematické vzdelávanie (metodická podpora poskytovateľov) je kľúčové pri  zavádzaní podmienok kvality poskytovanej sociálnej služby?

Teraz odpoviem vedecky. Vo výskume, ktorý sa robí na konci 2-dňového vzdelávania zástupcov poskytovateľov, zo 451 respondentov 19,5 % uviedlo, že im chýbalo a chýba metodické vedenie zo strany štátu (primárne od MPSVaR SR). Takmer 11 % označilo medzi hlavné prekážky zavádzanie podmienok kvality nedostatočné vzdelávanie, mätúce či rozdielne informácie rozličných vzdelávacích inštitúcií. 24 % respondentov uviedlo, že smerom ku kvalite môžu zlepšiť najmä odbornú prípravu / vzdelávanie svojich zamestnancov ohľadom implementácie podmienok kvality.

Ako možno jednoducho vyvrátiť tvrdenie našich účastníkov seminárov, ktorými sú poskytovatelia sociálnych služieb, že hodnotenie podmienok kvality sociálnej služby je „bičom na poskytovateľov“?

Ak takúto predstavu majú niektorí vo svojich hlavách, zvyčajne ide o predsudok založený na iných formách kontroly a negatívnych skúsenostiach s týmito kontrolami. Dôležité je, aby poskytovatelia sociálnych služieb mali dobré skúsenosti pri posudzovaní podmienok kvality a s týmito dobrými skúsenosťami sa zdieľali. Ak budú zažívať, že hodnotitelia im dávajú aj pozitívnu spätnú väzbu (o tom, čo funguje) – nielen negatívnu (čo nemajú dobré podľa nich) – môže sa postupne vytvoriť aj iné povedomie.

Myslíte si, že  národný projekt Kvalita sociálnych služieb bude spúšťačom zásadných zmien, prístupov v poskytovaní kvalitnejších sociálnych služieb?

Uff. Asi by som mal odpovedať áno. Povedzme si ale na rovinu, že kľúčovým orgánom hodnotenia zostane štát resp. ministerstvo. Systémové podmienky pre poskytovanie sociálnych služieb poskytuje takisto štát a samospráva. Projekt na tomto nič nezmení. Národný projekt Kvalita sociálnych služieb môže byť dôležitým účastníkom dialógu medzi štátom a poskytovateľmi.

Čo by ste ako garant lektorského tímu poskytovateľov poprial Národnému projektu Kvalita sociálnych služieb do ďalších rokov realizácie?

Najmä zásadne menej administratívy. Tak ako kvalita sociálnych služieb nie je primárne o „dobre vypracovaných papieroch“, aby aj projekt bol chápaný najmä vzhľadom na jeho prínos pre poskytovateľov a externých hodnotiteľov.