Domov » Nezaradené » Kvetoslava Repková – rozhovor

Kvetoslava Repková – rozhovor

Publikované pondelok, 6 apríla 2020

Kvetoslava Repková je vedecko-výskumnou pracovníčkou Inštitútu pre výskum práce a rodiny. Dlhoročne sa venuje sociálnemu výskumu, ale aj legislatíve zameranej na otázky zdravotného postihnutia, dlhodobej starostlivosti o odkázané osoby či sociálnych služieb a ich kvality. Má bohaté skúsenosti so zastupovaním Slovenska vo viacerých medzinárodných sieťach (napr. v Európskom inštitúte pre sociálnu politiku a výskum vo Viedni, v Akademickej sieti európskych expertov a expertiek na problematiku zdravotného postihnutia), pôsobila aj ako expertka pre Regionálny úrad  WHO pre Európu. Pre svoju dlhoročnú pedagogicko-vedeckú a publikačnú činnosť ju v roku 2019 vymenoval prezident SR za vysokoškolskú profesorku v odbore sociálna práca.

Aké povolanie sa Vám páčilo v detskom veku?

Nemala som nejaké vyhranené alebo vysnívané povolanie. Dosť intenzívne som sa venovala umeleckej činnosti – recitácii, malým javiskovým formám, spevu či tancu. Bola som dokonca úspešná na viacerých súťažiach, najmä v populárnom speve. Moju profesionálnu dráhu to však zásadnejším spôsobom napokon neovplyvnilo, aj keď mi pri rozličných príležitostiach ľudia hovoria, že som neprestala byť herečkou, že „herectvom“ je presiaknutý každý môj pohyb či gesto.

Čo považujete za najmenej prebádané v oblasti poskytovania sociálnych služieb?

Neprebádaných je veľa vecí, nakoľko doterajší výskum sociálnych služieb nemal svoj systém, neboli definované priority vedecko-výskumného záujmu v tejto oblasti. Skôr sme sa vždy ad-hoc venovali tomu, čo bolo akútne, „čo bolelo“ a neznieslo odklad – napr. financovaniu sociálnych služieb, či dostupnosti sociálnych služieb pre rozličné cieľové skupiny. Veľmi málo vieme napr. o tom, ako prijímatelia, prípadne ich rodiny hodnotia jednotlivé aspekty sociálnych služieb, ako vnímajú ich dopad na ich bežné žitie. Dotazníky spokojnosti, ktoré sa za týmto účelom zvyknú administrovať, prinášajú spravidla len málo výpovedné informácie. Navyše, ak sa aj výskumy realizujú, týkajú sa spravidla pobytových sociálnych služieb podmienených odkázanosťou. Slabší odborný záujem je o výskum terénnych či ambulantne organizovaných sociálnych služieb. Napríklad pri domácej opatrovateľskej službe skutočnosť, že sa poskytuje v domácom prostredí odkázanej osoby, zvykneme akoby automaticky považovať za záruku jej dostupnosti, kvality a spokojnosti ľudí s ňou. Pritom práve v domácom prostredí odkázaných osôb môže dochádzať k ich zlému zaobchádzaniu zo strany blízkych, či k rizikovej praxi kvázi-poskytovateľov opatrovateľskej služby.

Čo pre Vás znamená pojem kvalita sociálnych služieb?

Kvalita sociálnych služieb pre mňa znamená viacero vecí, ktoré sa vzájomne podmieňujú. Predovšetkým to, že jednotlivec sa so svojimi jedinečnými potrebami nestane vazalom pravidiel prevádzky sociálnej služby; že mu sociálna služba pomôže pokračovať v „žití jeho vlastného a jemu vlastného života“; že je sociálna služba určitých parametrov dostupná na rovnakom základe pre všetkých, ktorí ju potrebujú, bez ohľadu na to, kde bývajú, ako sú majetní či informovaní; že do kvality je zakomponovaný jedinečný komunitný kontext, v ktorom človek žije a v ktorom je mu sociálna služba poskytovaná; ale aj to, že tí, ktorí sociálnu službu určitých kvalitových parametrov poskytujú, majú k tomu vytvorené primerané podmienky.

Čo je podľa Vášho názoru v národnom projekte Kvalita sociálnych služieb najpodstatnejšie?

Najpodstatnejšie je podporiť všetkých aktérov, na ktorých máme cez národný projekt dosah (poskytovatelia, zriaďovatelia, nepriamo prijímatelia a prijímateľky a ich rodiny, hodnotitelia, IA MPSVR SR, MPSVR SR), v ich úprimnej snahe uvedomiť si a potom napĺňať sebe-vlastný príspevok  ku skvalitňovaniu života ľudí cez kvalitnejšie sociálnej služby.

Čo je podľa Vás nevyhnutný predpoklad pre zavádzanie podmienok kvality poskytovanej sociálnej služby do praxe?

Proces zavádzania podmienok kvality je spoločným záväzkom, teda spoluzodpovednosťou všetkých, ktorí sa v sociálnych službách angažujú: niektorí ako ich prijímatelia, iní ako zriaďovatelia a poskytovatelia,  ďalší ako hodnotitelia kvality, ako tvorcovia normatívnych rámcov pre kvalitné sociálne služby, či ako širšia odborná a laická verejnosť. Všetci svojimi postojmi a konaním ovplyvňujú spoločenskú atmosféru, v ktorej sa formujú predstavy o tom, čo sú kvalitné sociálne služby, prečo sú pre nás všetkých dôležité; ďalej požiadavky na príspevok každého aktéra k zavádzaniu kvality do praxe sociálnych služieb; ako aj podmienky k tomu, aby tieto požiadavky mohli aktéri napĺňať.

Súhlasíte s názorom, že systematické vzdelávanie (metodická podpora poskytovateľov) kľúčové pri  zavádzaní podmienok kvality poskytovanej sociálnej služby?

Bez systematického vzdelávania a metodickej podpory  poskytovateľov ako priamych nositeľov kvality by nebolo možné, aby podmienka dostupnosti kvalitných sociálnych služieb na rovnakom základe pre všetkých bola naplniteľná. Prax poskytovateľov by bola založená skôr na intuícii, na individuálnom výklade a vôli jednotlivcov, čo kvalitná sociálna služba znamená, navyše s vysokým sklonom k zotrvačnosti, najmä v  náročných a neštandardných podmienkach a krízových situáciách.

Ako možno jednoducho vyvrátiť tvrdenie našich účastníkov seminárov, ktorými sú poskytovatelia sociálnych služieb, že hodnotenie podmienok kvality sociálnej služby je „bičom na poskytovateľov“?

Určite nemám ambíciu niekomu čokoľvek vyvracať. Ak niekto niečo takéto tvrdí, tak má na to určite nejaký dôvod, aj keď môže ísť jednoducho o strach z neznámeho alebo o nedostatok informácií. Ja sa budem úprimne tešiť, keď poskytovatelia, či iní aktéri sociálnych služieb aj vďaka aktivitám národného projektu zistia,  že hodnotenie podmienok kvality nemá byť na nich „bičom“. Že ide skôr o príspevok k ich snahe poskytovať kvalitné sociálne služby, pričom práve nezávislý pohľad hodnotiteľov im môže napomôcť pozrieť sa na seba a svoju prax z novej perspektívy. Zároveň pochopiť, že zabezpečovanie kvalitnej praxe je nikdy nekončiacim odborným zadaním, nakoľko kvalita je prirodzenou súčasťou ich každodennej práce, ktorá sa vyvíja tak, ako sa vyvíjajú potreby prijímateľov ich služieb, rovnako podmienky, v ktorých svoje služby poskytujú.

Myslíte si, že  národný projekt Kvalita sociálnych služieb (NP KSS) bude spúšťačom zásadných zmien, prístupov v poskytovaní kvalitnejších sociálnych služieb?

To, či je NP KSS, resp. bude spúšťačom zásadných zmien a prístupov v poskytovaní kvalitnejších sociálnych služieb, budeme vedieť vyhodnotiť až v priebehu času. Na strane druhej je nesporné, že  NP KSS je priamou súčasťou procesu zavádzania systému kvality sociálnych služieb v národných podmienkach (z poskytovateľského i hodnotiteľského aspektu), a preto sa NP KSS bude v budúcnosti neodmysliteľne spájať s vyhodnocovaním tohto procesu.

Čo by ste ako garantka lektorského tímu hodnotiteľov popriala národnému projektu Kvalita sociálnych služieb do ďalších rokov realizácie?

NP KSS vnímam ako priame pokračovanie metodickej práce, ktorej som sa ako členka širšieho expertného tímu zúčastňovala od roku 2015 v snahe podporiť poskytovateľov pri implementácii podmienok kvality do svojej praxe, a zároveň, pripraviť východiskovú bázu pre budúcich hodnotiteľov kvality. V priebehu času vstupovali do schvaľovania zámerov, neskôr do začiatočných fáz realizácie aktivít NP KSS, mnohé okolnosti, ktoré môžu postupne meniť nahliadanie na otázky kvality v sociálnych službách. Ak by som teda mala želať niečo NP KSS, teda ľuďom, ktorí sú v ňom angažovaní, tak potom dôveru v to, že kvalita je niečo, čo by malo byť v sociálnych službách „prítomné“ za každých okolností (aj napr. v čase existenciálnej neistoty prameniacej z koronavírusovej pandémie). Že je to prirodzený aspekt sociálnych služieb, ktorý v ňom objavujeme svojím aktívnym pôsobením v tomto sektore pomoci ľuďom, dôverou vo svoju odbornosť, ale aj pripúšťaním, že je vždy kam sa spoločne posúvať. A práve NP KSS má vo svojom rodnom liste zapísaný odborný záujem v tomto posune ľudí podporovať. Je mi cťou, že mám možnosť byt súčasťou tejto vzájomnej podpory.